Trnavský kraj - charakteristika regiónu (2024)

• Poloha, rozloha, geografické podmienky
• Demografické východiská
• Ekonomické a sociálne špecifiká

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Trnevský kraj s rozlohou4 146,3 km²zaberá Trnavský kraj 8,5 % z rozlohy Slovenska. Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kdevytvára spoločnú hranicu s Českou republikou a Rakúskou republikou na severe a na juhu s Maďarskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom.

Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom kryhového pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (766,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyššie položeným miestom vkraji. Najnižšie položeným miestom je breh kanála Asód-Čergov na území obce Okoč (107,1 m n. m.).

Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach - teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10°C.

Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej ipitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže, najväčšie a najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.

Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných častiach ložiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného bukového a dubového dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné oblasti: Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 27 prírodných rezervácií, 28 chránených areálov, 23prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka – jaskyňa Driny a10 chránených vtáčích území.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 % zcelkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá len 6,4 % územia regiónu.

Kraj pozostáva z 251 obcí. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 17 obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách jesústredených 46,2 % obyvateľov, pričom takmer štvrtina mestského obyvateľstva žije krajskom meste.

Demografické východiská

Trnavský kraj bol počtom 566 114 obyvateľov k 31. 12. 2023 zo všetkých krajov populačne najmenší a jeho zastúpenie nacelkovom obyvateľstve SR bolo 10,4 %. Hustotou osídlenia 136 obyvateľov na km²sa stal druhým najhustejšie obývaným krajom. Odlišná bola hustota obyvateľstva v jednotlivých okresoch kraja. Najviac obyvateľov na 1 km²žilo v okrese Trnava (179 obyvateľov), najmenej v okrese Senica, kde žilo priemerne 87obyvateľov na km².

V kraji sa počasroku 2023 sa živonarodilo 4 634 detí a zomrelo spolu 5 786 obyvateľov. Kraj, ktorý dlhodobo vykazuje prirodzený úbytok obyvateľstva, tak aj vroku 2023 prirodzenou zmenou prišiel o1 152 obyvateľov. Pozitívne možno hodnotiť migračné saldo, ktorým kraj získal 1 693 obyvateľov. Celkovo sa tak počet obyvateľov regiónu zvýšil o 541 obyvateľov.

Zmeny pokračovali i vo vekovom zložení obyvateľstva. Podiel detskej zložky vroku 2023 bol o 4 p. b. nižší ako podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov. Vposledných desiatich rokoch vzrástol podiel detskej zložky obyvateľstva (0 - 14 ročných) iba o1 p. b., ale tempo rastu osôb starších ako 65 rokov bolo oveľa rýchlejšie, až 4,6 p.b. Priemerný vek obyvateľov kraja bol 43 rokov.

Vpriebehu roka 2023 sa zosobášilo 2 672 párov, rozvedených bolo 952 manželstiev. Počet sobášov medziročne klesol otakmer 10%, počet rozvodov bol približne rovnaký ako vroku 2022. Porovnaním dát posledných desiatich rokov bol počet sobášov tretí najnižší a počet rozvodov druhý najnižší.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Množstvo priemyselných aaj poľnohospodárskych podnikov aširoká sieť služieb spolu sdobrou polohou ainfraštruktúrou ponúkajú širokú škálu pracovných príležitostí. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo vroku 2022 tvorilo 53,2 % populácie. Miera ekonomickej aktivity dosiahla hodnotu 62,7 %, miera zamestnanosti vo veku 20 až 64 rokov 79,4% a miera nezamestnanosti 4,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda rástla na 1 421 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o5,3%.

Zpohľadu organizačnej štatistiky vkraji ku koncu roka 2022 pôsobilo 27,4 tis. právnických osôb, zktorých organizácie zamerané na tvorbu zisku mali podiel takmer 87% a43,5 tis. fyzických osôb, zktorých živnostníci tvorili necelých 94%. V kraji sa vytvorila hustá sieť zariadení veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých podnikalo 15,1% z celkového počtu podnikov aviac ako 14,6 % z počtu živnostníkov. Podniky pôsobili najmä v oblastiach odborných, vedeckých a technických činností aaj v priemyselnej výrobe. Viac ako štvrtina živnostníkov podnikala voblasti stavebníctva.

Hrubý domáci produkt Trnavského kraja vroku 2022 dosiahol 12102 mil. eur vbežných cenách na národnom HDP podieľal 11%. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP prevýšil národný priemer o6,2 % a dosiahol vbežných cenách 21209 eur, čo bola druhá najvyššia hodnota vmedzikrajskom porovnaní.

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote Trnavského kraja vroku 2022 sa presne jednou tretinou podieľal priemysel. Podiel verejnej správy, obrany, povinného sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva asociálnej pomoci bol necelých 17% a obchodu, dopravy, ubytovania astravovania 14,2%.

Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 69,3 %. Stupeň zornenia je najvyšší zo všetkých krajov SR (89,7%). Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR. Rastlinnú výrobu dopĺňa i živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov ošípaných a hovädzieho dobytka (najmä vokrese Dunajská Streda).

Štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými činnosťami. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja predstavuje výroba počítačových, elektronických, optických výrobkov a motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie patrí tiež výroba kovových konštrukcií; výroba strojov a zariadení inde nezaradených; výroba chemikálií a chemických produktov; výroba a spracovanie kovov; výroba základných farmaceutických výrobkov. Priemyselné subjekty vroku 2022 zamestnávali 57,1 tis. osôb a za vlastné výkony a tovar utŕžili 16,9mld.eur.

Zhľadiska stavebnej produkcie Trnavský kraj sa radí kslabším regiónom. Stavebné organizácie vroku 2022 zrealizovali vlastnými zamestnancami stavebnú produkciu vhodnote 517,1mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 604,2 mil. eur. Vkraji sa dokončilo 3294 nových bytov, ztoho viac ako tretina vokrese Dunajská Streda aviac ako štvrtina vokrese Trnava.

Dopravná poloha Trnavského kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska domácej ako i medzinárodnej dopravy. Zastúpená je tu cestná, železničná a vodná doprava. Krajom prechádzajú dôležité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Cestná sieť kraja je tvorená 1964 km ciest, zktorých diaľnice arýchlostné cesty tvoria iba 5,6 %. Vkraji bolo vroku 2022 registrovaných 413,5 tis. motorových vozidiel, zktorých 71 % tvorili osobné autá.

Železničná doprava je zastúpená dôležitými dopravnými trasami ako Bratislava - Žilina a elektrifikovanou jednokoľajnou traťou Trnava - Galanta a Trnava - Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah smerom na Českú republiku. Význam má aj trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Vybudovaním Vodného diela Gabčíkovo sa podstatne zlepšili plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja.

Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá, pričom vroku 2022 predprimárne, primárne, sekundárne anižšie terciárne vzdelávanie zabezpečovalo 316 materských škôl, 214základných škôl, 21 gymnázií a 42 stredných odborných škôl. Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Slovenskej technickej univerzity - Materiálovo-technologickej fakulty. Okrem toho sa v kraji nachádza Vysoká škola DANUBIUS vSládkovičove.

Zdravotná starostlivosť vroku 2022 zabezpečovalo v1363 zdravotníckych zariadení, ktoré zahŕňali aj 7nemocníc, 1051 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 4 liečebne. Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa využívajú vprírodných liečebných kúpeľoch vPiešťanoch aSmrdákoch.

Oblasť kultúry je na území kraja zastúpená 5 divadlami, vrátane malých a nezávislých, medzi ktorými má najvýznamnejšie postavenie Trnavské divadlo. Nezanedbateľnú úlohu má aj filmové umenie, ktoré propaguje sieť stálych a prírodných kín. Historické a kultúrne pamiatky sú vystavené v2 galériách a22 múzeách, najviac exponátov prezentuje Západoslovenské múzeum v Trnave. Kultúrno-osvetovú činnosť zabezpečujú kultúrno-osvetové zariadenia, záujmovo umelecké kolektívy a zariadenia zamerané na záujmovo-vzdelávacie aktivity. Čitatelia mali vroku 2022 kdispozícii 145 fungujúcich knižníc.